V ďalších častiach rozhovorov sa presunieme od žiackych kategórii smerom k dorasteneckým a juniorským trénerom. Dvaja z nich dokonca hrávali spolu v prvom obrannom páre v tohto sezónnej edícii mužskej extraligy. Mladí námorníci, ktorí to majú už len na skok do najvyššej súťaže mužov mohli preto nasávať rozumy a skúsenosti počas roka plnými dúškami. Prvým z trojice trénerov, ktorí prevádzal týchto hráčov počas posledných mesiacov je Daniel Maňkoš.

Čau Daniel, pred touto sezónou si bol aj z vlastnej iniciatívy prizvaný k tréningovému procesu mládeže Lida. S akými myšlienkami si prichádzal k družstvu dorastencov a juniorov?

S myšlienkou trénovať som sa pohrával už dlhší čas a keď prišla možnosť trénovať, tak som sa rozhodol to vyskúšať. Viedla ma k tomu domnienka, že po 10-12 rokoch pri florbale mám čo odovzdať mladším hráčom a chcel som si vyskúšať florbal z inej než hráčskej perspektívy.

Aké boli tvoje prvé dojmy na tréningoch a aká na nich panovala nálada?

Prvé dojmy boli fajn. Tréningový proces prebiehal spočiatku v trénerskej dvojici s Patresom, no z dôvodu pracovnej vyťaženosti sme asi po troch týždňoch prešli na tréningy vedené jedným trénerom, čo pri počte detí 20 a viac nie je vždy ideálne z pohľadu špecializácie tréningov. Myslím si, že sa to zvládlo k spokojnosti všetkých a na tréningoch panovala dobrá nálada a viacero nových chlapcov začínajúcich s florbalom sa začlenilo do kolektívu. Hlavný problém by som videl v neúčasti brankárov na tréningoch, z čoho pramenila situácia, že chalani museli strieľať na brankára vyskladaného zo stoličiek alebo smetného koša, čo výrazne ovplyvňovalo motiváciu a riešenie situácii v tak potrebnej oblasti akou zakončenie určite je.

Je niečo čo by si špeciálne vypichol zo sezóny dorastencov či juniorov? Niečo čo ťa príjemne alebo nebodaj nepríjemne prekvapilo?

Prekvapila ma solídna účasť na piatkových podvečerných tréningoch v mlynskej a taktiež to, že niektorí hráči dokázali ubehať a vládať po ťažkých predchádzajúcich dňoch :). Nejaké tie negatívne veci som nezaregistroval. Možno len v momente, keď si niektorí vyvolení priniesli mobil ku hracej ploche počas tréningu alebo dokonca ku rozcvičke pred zápasom, čo je pre mňa nepredstaviteľné a nepochopiteľné, ale to už je asi obraz dnešnej doby.

Herne to bolo zo strany mladých námorníkov podľa tvojich predstáv?

Z pohľadu herného prejavu mám veľmi zmiešané pocity. K mužstvu som prichádzal s víziou takticky vyzretejšieho, účelného a bojovného florbalu. Už prvé zápasy však ukázali, že sa nanešťastie musíme zamerať na florbalové základy či už z pohľadu techniky, riešenia situácii a hlavne obrannej hry a zakončenia. Aj keď to nebolo z môjho pohľadu a určite aj z pohľadu chalanov veľakrát ideálne a uchádzali nám hlavne začiatky zápasov, tak postupom času sa tvár mužstva profilovala, čo vyvrcholilo myslím si že pekným a bojovným výkonom v playoff. Keďže cieľom v tejto sezóne nebolo umiestnenie, ale napredovanie a posun juniorov smerom k mužskému „A“ tímu, tak som s výsledkom spokojný lebo viacero hráčov na začiatku sezóny ani len netušilo, že si zapíšu svoje prvé štarty v mužskej extralige. Chalani určite nesklamali, ale zároveň im táto skúsenosť ukázala, že extraligový florbal je predsa len iný level a majú obrovský priestor na zlepšenie.

Aké vidíš šance na úspech juniorov v ich prípadnej účasti v juniorskej extralige? Z vlastnej skúsenosti aké máš rady pre našich hráčov?

Ak chalani prestanú brať florbal ako voľno-časovú zábavku a preukážu ochotu chodiť na tréningy, zlepšovať sa a chuť odovzdať na ihrisku maximum, tak môžu prekvapiť aj samých seba. Z vlastnej skúsenosti by som im radil deň pred zápasom ostať doma a zábavu nechať na potom :)

A ako sa ti páčila spolupráca s Patresom Paulikovičom a Dodom Vnukom?

Spolupráca bola myslím si že bezproblémová. Patresove zaujatie pre trénovanie bolo viditeľné až natoľko, že nechcel chodiť na niektoré svoje zápasy „A“ mužstva len aby mohol ísť na zápas s mladými, čoho by si mali vážiť. Doda som spoznal až na trénerskom školení pred sezónou a mal som možnosť odpozorovať a naučiť sa veľa či už o individuálnom prístupe k jednotlivcom, alebo ako byť autorita aj napriek veľmi blízkemu vzťahu k hráčom.

Teraz trochu osobnejšia otázka. Na čom by si chcel najviac popracovať pri práci chalanmi? A rovno sa opýtam či je z tvojej strany záujem o pokračovanie?

Každý progres či už malý, alebo veľký teší. U svojich zverencov ma veľmi tešil a najviac by ma potešilo, ak by sa čo najviac z nich postupne stávalo konkurencieschopnými hráčmi pre extraligové mužstvo. To totiž mladú krv veľmi potrebuje a zároveň im ponúka obrovskú príležitosť sa florbalovo posunúť a preraziť. Moje pokračovanie je vo hviezdach, keďže trénovanie zaberá obrovské množstvo voľného času, ale zároveň ma trénovanie baví a nelámem nad tým palicu.

Na druhú stranu, aký máš odkaz pre chalanov na najbližšie dni?

Dúfam, že sa od začiatku júna ukážu na letnej príprave a vstanú od Minecraftov, Counter-Strikeov a podobných vecí, lebo skôr si nájdu frajerky, keď budú dobrí športovci než dobrí hráči na PC.

    Danymu za otvorený rozhovor veľmi pekne ďakujeme a dúfame, že sa teda s ním čoskoro uvidíme na tréningových jednotkách či už mužskej, alebo mládežníckej kategórie, nakoľko teraz musí odpočívať v pokoji zo zdravotných dôvodov doma za horami, za dolami na území medzi vlastnými – zvanými Koňarmi.

Autor: Ondrej Pagáč