Dnes sme v rozhovoroch s trénermi zaostrili na skúseného pedagóga a osobnosť v klube Lida, ktorý už len svojou prítomnosťou prináša do kolektívu pokoj a rozvahu. Jozef Vnuk je vždy ochotný poradiť a zodpovedať prípadné otázky a inak tomu nebolo ani tentokrát. Vo svojom inak nabitom kalendári si našiel čas a zdôveril sa nám o tom ako vníma či už poslednú sezónu, ale aj najbližšiu budúcnosť mladých námorníkov. Vychutnajte si rozhovor s pedagógom zo Základnej školy Žitavská, kde vyhral anketu o najobľúbenejšieho učiteľa na škole toľkokrát, že už ju radšej zrušili :).

Ahoj Dodo, na úvod klasická otázka. Ako hodnotíš sezónu z pohľadu dorastu a juniorky? 

Juniori začali výborne, ale po preradení niektorých hráčov na začiatku sezóny do béčka prišiel útlm a dostali sme sa do situácie, kedy bol problém vyskladať aspoň dve päťky. Bolo nutné ostaršiť všetko schopné z dorastu, navyše po pribúdajúcich zraneniach v áčku nám pomaly začali odchádzať naše najväčšie opory - Petrík, Matlovič, Halás, Futák R. či Kalivoda a výkon družstva sa tak dosť odvíjal od ich účasti na zápasoch. Je však dobré ak si hráči prejdú aj situáciami, keď musia prebrať zodpovednosť na seba. Takto nadobudnuté skúsenosti sú na nezaplatenie a často posúvajú mnohých herne vyššie a tréner si tak vytvára komplexnejší obraz o hernom potenciáli jednotlivých hráčov.

Sú nejaké momenty, ktoré ti utkvejú v pamäti z posledného roka?

Potešili ma solídne výkony ostaršených dorastencov v juniorke a hlavne strelecký výkon Samka Fatula v playoff. V rozhodujúcom zápase proti Zbojníkom premenil chladnokrvne všetko čo sa dalo, žiaľ nestačilo to nakoľko našim oporám sa práve nedarilo.

Ako dobrý mentor nám určite vieš okomentovať aj náladu v tímoch. Aký bol prístup hráčov k tréningom počas roka, ich zápal a nasadenie do zápasov?

V juniorke to bolo celú sezónu hore dole, niekedy sa darilo viac inokedy menej. Veľakrát nám ušiel úvod zápasu a jeho ďalší priebeh bol o trápení. Záver sezóny bol už celkom dobrý a v playoff aj keď sme vypadli v prvom kole, tak si myslím, že sme boli Zbojníkom viac ako vyrovnaným súperom. Rozhodne nemožno chalanom uprieť snahu a bojovnosť, ale šťastíčko chýbalo. Čo sa týka tréningov, tak sú určité rezervy v prístupe. Väčšina si poctivo odpracuje čo treba, ale ak niekto na tréningu ide na 70 % alebo menej tak v tomto veku ho to nikam neposúva a je to zabitý čas. Aby tréning niečo hráčovi dal tak musí ísť na plno a v tomto prípade je ešte stále čo zlepšovať.

So zverencami juniorky si v styku už 3 roky, prípadne aj viac. Niektorí z nich pomalými krokmi už okúsili štart aj v mužskej extralige. Ako hodnotíš ich napredovanie za tú dobu?

Keď sme prebrali s bývalým kolegom juniorku, tak bolo potrebné aby si chalani zvykali na agresívnejšie poňatie florbalu s čím bol dovtedy problém, a preto sme začali s nimi hrať druhú mužskú ligu a tento “rýchlokurz“ prechodu do vyššej kategórie zvládli celkom svižne. Naše juniorské opory už aj v extralige naznačili, že by mohli aj v najvyššej slovenskej súťaži zanechať svoju stopu. Musia si však položiť otázku či to naozaj chcú a čo sú ochotní pre to urobiť. Prajem im aby boli pracovití, mali dostatok trpezlivosti a počkali si na svoju šancu, lebo predpoklady na to majú.

Odchovanci Lida tvorili v „A“ tíme posledné roky väčšinou menšinu. Vidíš na obzore zmenu, že by sa v prvom tíme mohli presadzovať aj ďalšie mladé pušky?

Myslím, že za tých pár rôčkov čo som v klube sa neporovnateľne skvalitnila práca najmä v prípravke a žiackych kategóriách, kde hlavne Maroš Marioth, Adam Varga, Ondrej Pagáč, Peťo Pavlovský, ale aj všetci, ktorí im pomáhali odviedli naozaj kvalitnú robotu. Odrazom toho je prísun šikovných hráčov do dorastu. Keďže mám okrem florbalu aj iné povinnosti, tak dorasteneckých zápasov som veľa neabsolvoval, ale na tréningoch som si všimol hneď niekoľko mladých hráčov, ktorí by do budúcna mohli mať extraligové ambície. Za zmienku stojí aj to, že v minulosti od nás hráči skôr odchádzali, ale v posledných rokoch už k nám prichádzajú z iných klubov, čo možno odzrkadľuje aj stabilizáciu pomerov vo všetkých kategóriách. Nastavené je to dobre a verím, že v budúcnosti mnohé naše mladé pušky budú strieľať ostrými.

Ako hodnotíš šance juniorov v ich prípadnej účasti v juniorskej extralige?

Je to mimoriadne dôležitá kategória, akýsi predstupienok mužskej extraligy a zdá sa mi, že pre Lido je veľmi dôležité aby vstúpilo konečne aj do týchto, pre nás málo prebádaných, florbalových vôd a pokúsilo sa ich v najbližších rokoch rozvíriť a poprípade z nich aj niečo časom vyloviť. Z tohtoročnej juniorky nám zostáva ešte niekoľko šikovných hráčov, ďalší prichádzajú z dorastu, a tak by sa to mohlo dať celkom pekne vyskladať. Ako poznám Paťa (Paulikoviča, pozn. red.), tak už to má určite prešpekulované :). Do tejto súťaže by sme radi vstúpili pripravení. Veľa bude záležať aj od samotných  hráčov, ako sa zapoja do letnej prípravy, od ich serióznosti a ochoty na sebe pracovať. Je to celoslovenská súťaž s množstvom cestovania a dúfam, že drvivá väčšina to pochopí a tak aj k tomu zodpovedne pristúpi. V takom prípade sa neobávam, že by sme sa nemohli po nejakom čase etablovať aj v tejto súťaži.

Počas tohto roka sa ti trochu obmenil realizačný tím. Ako si už spomínal, prišiel Patrik Paulikovič a ešte Daniel Maňkoš. Ako hodnotíš spoluprácu s chalanmi?

Nejako bližšie som sa s nimi nepoznal, a tak z tohto pohľadu nám pred sezónou prišlo vhod niekoľkodňové trénerské školenie, ktoré sme spolu absolvovali. Podľa mňa  priniesli okrem skúseností aj nový vietor a ako aktívni extraligový hráči napomohli veľkou mierou k lepšiemu prepojeniu juniorky a dorastu s áčkom. Zároveň priblížili tréningový proces extraligového družstva týmto kategóriám. Obaja sa snažili odovzdať svojim zverencom maximum zo svojho florbalového umu a ja som sa tiež pri nich kadečomu priučil. Obaja mi sadli aj ľudsky takže za mňa veľká spokojnosť.

Keď porovnáme stav v akom sa nachádzali najstaršie z mládežníckych kategórie spred troch rokov, keď si k nim prichádzal a dnes, v čom by si videl najväčšie rozdiely a čo ostáva rovnaké aj za tú dobu? Je prípadne niečo, čo by si rád zmenil?

Veľkým plusom oproti minulosti je pokrytie všetkých kategórií kvalitnými trénermi a ich spolupracovníkmi. Toto je do budúcna základný kameň na ktorom sa dá stavať. V posledných rokoch sme sa často borili s problémom malého počtu hráčov na zápasoch, ale aj na tréningoch čo už v súčasnosti najmä v doraste a juniorke nepociťujeme. Rysuje sa nám širšia hráčska základňa čo je do budúcnosti určite prísľubom. V mnohých ohľadoch sa zlepšila práca s najmenšími aj mládežou a ja osobne by som na tom nič zásadné nemenil.

Otázka na záver. Čo by si odkázal mladým florbalistom do najbližšieho obdobia?

V prvom rade by som si ja prial, aby sme sa čím skôr vrátili do hál a našim mladým asi to, aby si tento šport hlavne užívali a bavili sa ním. Tí najmladší nech sa nenaháňajú za výsledkami a medailami, lebo vôbec nezáleží na tom či vyhrávajú v tomto veku, úplne stačí ak ich to baví. Ak budú starší a stále ich to bude baviť, tak nech pridajú vo svojom úsilí a výsledky určite prídu. Prvé veľké víťazstvo príde vtedy, keď sa naučíte prehrávať. Potom to už ide samo.

    Ďakujeme Dodovi nielen za rozhovor, ale aj za usilovnú prácu, ktorú odvádza v našom klube. Či už ako tréner, ale aj ako bútľavá vŕba niektorých mladých hráčov a veríme, že sa s ním budeme ešte dlho stretávať na tréningoch Lida, aby sme sa mohli od neho naučiť čo najviac.

Autor: Ondrej Pagáč