So sezónou 2020/2021 nás čaká zopár veľmi významných zmien. Či už sa to týka pravidiel nastavených v súvislosti s pandémiou koronavírusu, alebo zavedením živých prenosov na huste.tv. Výraznou obmenou prešiel aj káder piateho družstva z minulej sezóny. Po skončení sezóny sme sa dozvedeli o zámeroch Slezáka skúsiť zahraničný angažmán. Vnuk si to namieril, zatiaľ na sezónu, k mestskému rivalovi a Ringer potrebuje dať svoje telo zdravotne do poriadku.

    Manažment Lida však počas tohto obdobia taktiež nezaháľal a podarilo sa mu dotiahnuť viacero významných akvizícii a zvučných mien. Postupe vám prinesieme rozhovor s každým z hráčov prichádzajúceho do mužského kolektívu ŠK Lido.

    Z tímu minuloročného nováčika a mesta na Považí k nám prichádza ešte jedna posila do ofenzívy. Bratislavskému klubu sa pred novou sezónou upísal tiež najproduktívnejší hráč jedenásteho celku extraligy. Vekom ešte junior dokázal Teodor Beriac nasúkať súperom 24 gólov. Asistencií na gól si pripísal celkovo 11. Potentný strelec sa s nami podelil o svoje dojmy a pocity z prestupu do tímu z hlavného mesta Slovenska.

Čau Teo, v minulej sezóne si bol najproduktívnejším hráčom FBK Púchov a to si vekovo ešte spadal do juniorky. Po sezóne malo o teba zálusk viacero tímov. Popíšeš nám ako sa zrodil tvoj prechod do Lida?

Zdravím. Vzhľadom k tomu, že som v marci ukončil stredoškolské štúdium a chcel som pokračovať v štúdiu na vysokej škole, zmena tímu bola pre mňa takmer jasná. Prestup som začal riešiť niekedy začiatkom nového roka. Mojím primárnym cieľom bolo Česko, avšak časom som to prehodnotil a chcel som ísť ďalej študovať a hrať do hlavného mesta Slovenska. Áno, mal som viacero ponúk. Prestupovať do tímu mimo Bratislavy mi nedávalo veľký zmysel. A čo sa týka Bratislavy, chcel som hrať extraligu, takže som “vyberal” z extraligových celkov. Vnútorne som veľmi bojoval sám so sebou, pretože s tímom Snipers Bratislava som toho zažil veľmi veľa. Takmer všetkých chalanov tam poznám, keďže káder prešiel veľkou obmenou a momentálne tam kraľujú hráči mojich ročníkov, s ktorými som chodil každoročne na rôzne turnaje a som s nimi dobrý kamarát. Nakoniec som sa však rozhodol pre Lido. Chcel by som sa však dodatočne poďakovať tímu Snipers Bratislava za to, čo pre mňa spravili. Bol by som veľmi rád, keby sa nikto neurazil na moje rozhodnutie. Vždy som sa snažil tímu pomôcť najlepšie ako som vedel.

Čo ťa lákalo na prestupe do Lida?

Komunikácia s Lidom začala už asi v apríli. Od začiatku som cítil veľký záujem zo strany Lida. Najviac ma prekvapil profesionálny prístup. Vedenie Lida prišlo osobne do Púchova, kde mne a Danielovi K. (po novom Sedinovi, pozn. red.) predstavili konkrétnu ponuku a úlohu v tíme. Podmienky predčili moje očakávania. Taktiež sa mi páčilo, že ma mali tak trochu “napozeraného”. Sympatické mi boli aj umiestnenia Lida z posledných sezón, či ambície do nasledujúcich ročníkov. Lido je však známe hlavne svojou partiou.

Prezradíš nám ako si doteraz trávil leto a ako si pripravoval na sezónu?

Moje “letné” prázdniny trvajú asi už od marca, kedy sa vzhľadom k pandémii koronavírusu zavreli všetky školy. Odvtedy som stihol zmaturovať. Teda dostal som maturitu. :) Počas mája a júna som sa pripravoval na prijímačky na vysokú školu. V júni som mal už pokoj. Chodil som do práce na stavby a snažil som sa privyrobiť si na vysokú školu. Po prvom turnaji s Lidom v Česku musel  byť celý tím v povinnej 2-týždňovej karanténe, takže to začalo veľmi pekne. Aby toho nebolo málo, tak keď mi karanténa po dlhých 2 týždňoch skončila, prišiel mi telefonát, že som bol opäť v kontakte s pozitívnym a musím byť ďalšie dva týždne v karanténe. Takže som mal veľmi harmonické leto plné zážitkov(smiech). Ak som zrovna nebol v karanténe, tak som s priateľkou a rodinou chodil po výletoch.

Čo sa týka tréningov. Vzhľadom k tomu, že nie som z Bratislavy, ale z Púchova, nemohol som sa zúčastňovať letnej prípravy spolu s tímom. Mal som individuálnu prípravu. Snažil som sa pracovať hlavne na sile. Občas som si niekde zašiel na bicykli, alebo si zahral tenis. Zároveň som veľmi vďačný, že riaditeľ púchovského gymnázia, pán Miroslav Kubičár, mi dovoľuje trénovať v školskej telocvični, kde vystrieľam na bránu mesačne stovky lôpt.

Ako sa ti pozdáva Športová hala Elán, v ktorej hráva Lido svoje domáce zápasy?

Športoval hala Elán je veľmi špecifická. Má nezvyčajný povrch a lopta na ňom takmer vôbec neskáče, čo mi celkom nevyhovuje, keďže rád dostávam do brejku skákavé lopty od brankára cez celé ihrisko (Gabo sa už určite teší, pozn. red.). Je tam zároveň bežecký ovál, kde sa môžeme pred zápasom rozcvičiť a nechýba ani tribúna či veľké šatne. Na tomto povrchu sa mi minulú sezónu celkom darilo hlavne v zápase proti Lidu, tak dúfam, že sa mi bude aj naďalej.

Máš už číslo pre novú sezónu? Prípadne aké by si chcel?

Moje číslo ostáva stále rovnaké ako som mal počas pôsobenia v Púchove. Keď som bol malý, tak vždy mi boli na ihrisku sympatický malí, vrtkí, rýchli hráči a väčšina z nich mala číslo 55. Výškové rekordy som vtedy netrhal a chcel som byť taký, ako aj oni. A tak som si ho zvolil. Aj keď, priznám sa, že som rozmýšľal už aj o zmene čísla na novú sezónu.

Tento rok tiež nastupuješ ako prvák na Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Bol si už predtým v Bratislave. Páči sa ti mesto?

Jasné. V Bratislave sa každoročne zúčastňujem najväčšieho florbalového turnaja na Slovensku Slovak Floorball Cup, takže Bratislavu už ako tak poznám. Oproti nášmu malému Púchovu s 20-tisíc obyvateľmi je to veľmi veľký rozdiel. V Bratislave pravdepodobne nestihnem za 10 minút otočiť trasu z domu do školy, obchodu a spať domov. Život v Bratislave bude pre mňa veľká zmena. Neviem, či sa mám tešiť alebo sa skôr obávať. Priznám sa, že nad tým rozmýšľam už veľmi dlhú dobu, tak snáď všetko dobre dopadne.

Čo by si rád odkázal svojim novým spoluhráčom a celému Lidu spolu s jeho fanúšikmi?

Spoluhráčom by som rád odkázal, nech to hrajú na mňa. Verím, že sa mi v novom tíme bude dariť minimálne tak ako v tom minulom a Lido bude pre mňa odrazovým mostíkom do sveta veľkého florbalu podobne ako pre Reného Slezáka. Od fanúšikov Lida mám veľmi veľké očakávania. V Púchove sme mali asi najlepší fanklub zo všetkých extraligových tímov, za čo som veľmi vďačný. Týmto pozdravujem otca, rodinu a kamarátov. :) Verím v plné tribúny na zápasoch, až si na hracej ploche nebudem počuť vlastného slova ako tom bolo v Púchove. Pokiaľ zrovna nemal otec poobednú (smiech). Florbal má robiť radosť nie len nám, hráčom, ale hlavne Vám, fanúšikom. Nezabudnite, vždy to budem hrať hlavne pre Vás :)

    Teovi ďakujeme za podrobný rozhovor, ktorý nám poskytol. Veríme, že ho liďácky fanúšikovia nesklamú a takisto, že ich Teo poteší peknými kúskami na ploche čo najčastejšie.

Autor: Ondrej Pagáč
Foto: Facebook FBC Grasshopers AC Uniza Žilina